Život Prešova
online
online
Najvýraznejšou postavou ukrajinskej opozície je Vitalij Kličko
14.02.2014 Celý región
Kyjev 14. februára (TASR) - Z trojice lídrov opozície, ktorá iniciovala protivládne protesty na Ukrajine, sa doteraz ako najvýraznejšia osobnosť vyprofiloval líder Ukrajinskej demokratickej aliancie za reformy (UDAR) Vitalij Kličko.
Kličko vlani v decembri kvôli politike ukončil svoju úspešnú boxerskú kariéru. V politike však nie je nováčikom: predtým, ako sa v parlamentných voľbách v roku 2012 stal poslancom parlamentu, dvakrát kandidoval na funkciu primátora Kyjeva. Nebol síce úspešný, ale podľa vyjadrenia politológov jeho čas ešte len má prísť.
Kličko je jedným z mála ukrajinských politikov, ktorý má v rozpoltenej spoločnosti kredit a ktorému ľudia, sklamaní súčasnou i predchádzajúcou prozápadnou a proreformnou garnitúrou, môžu veriť.
Na rozdiel od mnohých ukrajinských politikov Kličko nemusí kázať o boji s korupciou a nevyhnutnosti a výhodách európskej integrácie: je finančne zabezpečený a všetci vedia, ako prišiel k peniazom, a výhody života v EÚ pozná tiež osobne, keďže striedavo žije na Ukrajine a v Nemecku.
Práve táto skutočnosť by mu však mohla skomplikovať dosiahnutie jeho ďalšieho cieľa, ktorým je úrad prezidenta. Súčasný prezident Viktor Janukovyč totiž presadil zákon, podľa ktorého osoba s trvalým bydliskom mimo Ukrajiny nie je považovaná za osobu žijúcu trvale na jej území. Ukrajinský najvyšší súd platnosť tohto ustanovenia nedávno potvrdil. Opoziční poslanci sa to teraz snažia zmeniť v rámci reformy ústavy.
Potencionálny prezidentská kandidát
Ak by Kličkovi nič nebránilo v tom, aby kandidoval, mal by veľké šance stať sa prezidentom. Prinajmenšom v prípade, ak by sa v druhom, rozhodujúcom, kole volieb stretol s Janukovyčom. Naznačujú to posledné prieskumy verejnej mienky.
Janukovyč sa stal prezidentom v roku 2010, pričom bol vnímaný ako "proruský" kandidát - cieľom jeho prvej zahraničnej cesty bol však Brusel.
Janukovyč a jeho vláda brojili za integráciu Ukrajiny do európskych štruktúr, vlani v novembri však od podpísania asociačnej dohody na poslednú chvíľu odstúpili, čo vyvolalo protivládne protesty, ktoré trvajú už štvrť roka.
Demonštranti tvrdia, že v uliciach zostanú dovtedy, kým sa niečo nezmení a kým Janukovyč neodstúpi - ako počas Oranžovej revolúcie v roku 2004, keď sa po obvinení, že zmanipuloval výsledky prezidentských volieb, v opakovanom druhom kole volieb stal prezidentom kandidát opozície Viktor Juščenko.
Ukrajinská verejnosť by sa ešte pred voľbami mohla dočkať duelu medzi férovo hrajúcim Kličkom a Janukovyčom, ktorý v mladosti strávil pár rokov vo väzení pre násilné trestné činy. Kličko totiž cez víkend Janukovyča vyzval na debatu priamo na pódiu Majdanu na kyjevskom Námestí nezávislosti. Janukovyč reagoval, že sa s Kličkom rád stretne v televíznom štúdiu. Kličko jeho výzvu prijal, ale dal si podmienku, že Janukovyč musí najskôr abdikovať. V štúdiu by sa tak stretli v rámci diskusie pred predčasnými prezidentskými voľbami.
Výraznou postavou je i Jaceňuk
Výraznou postavou opozičného tábora je aj líder strany Vlasť, ekonóm, právnik a údajne aj milionár Arsenij Jaceňuk, ktorý stranu vedie od uväznenia jej líderky, expremiérky Julie Tymošenkovej v roku 2010.
Jaceňuk pôsobil na viacerých ministerských postoch - v prozápadných vládach zastával funkciu ministra hospodárstva i zahraničných vecí, bol aj predsedom parlamentu. Má aj skúsenosti s bojom o úrad prezidenta - kandidoval v roku 2010, ale skončil štvrtý so siedmimi percentami hlasov.
Neúspešný v prezidentských voľbách v roku 2010 bol aj líder strany Sloboda, zdatný rečník Oleh Ťahnybok, ktorý vtedy skončil na ôsmom mieste - teda ďaleko za svojím úhlavným nepriateľom Viktorom Janukovyčom.
Stranu Sloboda, ktorú Ťahnybok vedie, je momentálne štvrtá najsilnejšia parlamentná strana. Na Ukrajine je považovaná za nacionalistickú, niektorí oponenti o nej dokonca hovoria ako o pravicovo-extrémistickej, keďže sa hlási k odkazu kontroverzného nacionalistu Stepana Banderu. Ide o stranu, ktorá je protiruská a protikomunistická, časť jej sympatizantov sa uchyľuje aj antisemitskej a rasistickej rétorike.
Z prostredia strany Sloboda vzišla aj radikálna skupina Pravý sektor, ktorá v polovici januára spôsobila vyostrenie napätia v Kyjeve, keď začala útočiť na bezpečnostné zložky chrániace vládnu štvrť. Okrem toho zradikalizovaní protivládni demonštranti pod vedením aktivistov Pravého sektora začali obsadzovať vládne budovy.
Podľa nedávno zverejnených prieskumov všetci traja opoziční lídri majú šancu, že v prezidentských voľbách Janukovyča porazia: Kličko ako relatívny nováčik v politike má však v porovnaní s nimi ešte jednu pomyselnú výhodu - vďaka údajne nedokonalej znalosti ukrajinčiny by mohol získať aj priazeň ruskojazyčných voličov na východe Ukrajiny, kde má dominantné postavenie Janukovyč a jeho Strana regiónov.
Kličko vlani v decembri kvôli politike ukončil svoju úspešnú boxerskú kariéru. V politike však nie je nováčikom: predtým, ako sa v parlamentných voľbách v roku 2012 stal poslancom parlamentu, dvakrát kandidoval na funkciu primátora Kyjeva. Nebol síce úspešný, ale podľa vyjadrenia politológov jeho čas ešte len má prísť.
Kličko je jedným z mála ukrajinských politikov, ktorý má v rozpoltenej spoločnosti kredit a ktorému ľudia, sklamaní súčasnou i predchádzajúcou prozápadnou a proreformnou garnitúrou, môžu veriť.
Na rozdiel od mnohých ukrajinských politikov Kličko nemusí kázať o boji s korupciou a nevyhnutnosti a výhodách európskej integrácie: je finančne zabezpečený a všetci vedia, ako prišiel k peniazom, a výhody života v EÚ pozná tiež osobne, keďže striedavo žije na Ukrajine a v Nemecku.
Práve táto skutočnosť by mu však mohla skomplikovať dosiahnutie jeho ďalšieho cieľa, ktorým je úrad prezidenta. Súčasný prezident Viktor Janukovyč totiž presadil zákon, podľa ktorého osoba s trvalým bydliskom mimo Ukrajiny nie je považovaná za osobu žijúcu trvale na jej území. Ukrajinský najvyšší súd platnosť tohto ustanovenia nedávno potvrdil. Opoziční poslanci sa to teraz snažia zmeniť v rámci reformy ústavy.
Potencionálny prezidentská kandidát
Ak by Kličkovi nič nebránilo v tom, aby kandidoval, mal by veľké šance stať sa prezidentom. Prinajmenšom v prípade, ak by sa v druhom, rozhodujúcom, kole volieb stretol s Janukovyčom. Naznačujú to posledné prieskumy verejnej mienky.
Janukovyč sa stal prezidentom v roku 2010, pričom bol vnímaný ako "proruský" kandidát - cieľom jeho prvej zahraničnej cesty bol však Brusel.
Janukovyč a jeho vláda brojili za integráciu Ukrajiny do európskych štruktúr, vlani v novembri však od podpísania asociačnej dohody na poslednú chvíľu odstúpili, čo vyvolalo protivládne protesty, ktoré trvajú už štvrť roka.
Demonštranti tvrdia, že v uliciach zostanú dovtedy, kým sa niečo nezmení a kým Janukovyč neodstúpi - ako počas Oranžovej revolúcie v roku 2004, keď sa po obvinení, že zmanipuloval výsledky prezidentských volieb, v opakovanom druhom kole volieb stal prezidentom kandidát opozície Viktor Juščenko.
Ukrajinská verejnosť by sa ešte pred voľbami mohla dočkať duelu medzi férovo hrajúcim Kličkom a Janukovyčom, ktorý v mladosti strávil pár rokov vo väzení pre násilné trestné činy. Kličko totiž cez víkend Janukovyča vyzval na debatu priamo na pódiu Majdanu na kyjevskom Námestí nezávislosti. Janukovyč reagoval, že sa s Kličkom rád stretne v televíznom štúdiu. Kličko jeho výzvu prijal, ale dal si podmienku, že Janukovyč musí najskôr abdikovať. V štúdiu by sa tak stretli v rámci diskusie pred predčasnými prezidentskými voľbami.
Výraznou postavou je i Jaceňuk
Výraznou postavou opozičného tábora je aj líder strany Vlasť, ekonóm, právnik a údajne aj milionár Arsenij Jaceňuk, ktorý stranu vedie od uväznenia jej líderky, expremiérky Julie Tymošenkovej v roku 2010.
Jaceňuk pôsobil na viacerých ministerských postoch - v prozápadných vládach zastával funkciu ministra hospodárstva i zahraničných vecí, bol aj predsedom parlamentu. Má aj skúsenosti s bojom o úrad prezidenta - kandidoval v roku 2010, ale skončil štvrtý so siedmimi percentami hlasov.
Neúspešný v prezidentských voľbách v roku 2010 bol aj líder strany Sloboda, zdatný rečník Oleh Ťahnybok, ktorý vtedy skončil na ôsmom mieste - teda ďaleko za svojím úhlavným nepriateľom Viktorom Janukovyčom.
Stranu Sloboda, ktorú Ťahnybok vedie, je momentálne štvrtá najsilnejšia parlamentná strana. Na Ukrajine je považovaná za nacionalistickú, niektorí oponenti o nej dokonca hovoria ako o pravicovo-extrémistickej, keďže sa hlási k odkazu kontroverzného nacionalistu Stepana Banderu. Ide o stranu, ktorá je protiruská a protikomunistická, časť jej sympatizantov sa uchyľuje aj antisemitskej a rasistickej rétorike.
Z prostredia strany Sloboda vzišla aj radikálna skupina Pravý sektor, ktorá v polovici januára spôsobila vyostrenie napätia v Kyjeve, keď začala útočiť na bezpečnostné zložky chrániace vládnu štvrť. Okrem toho zradikalizovaní protivládni demonštranti pod vedením aktivistov Pravého sektora začali obsadzovať vládne budovy.
Podľa nedávno zverejnených prieskumov všetci traja opoziční lídri majú šancu, že v prezidentských voľbách Janukovyča porazia: Kličko ako relatívny nováčik v politike má však v porovnaní s nimi ešte jednu pomyselnú výhodu - vďaka údajne nedokonalej znalosti ukrajinčiny by mohol získať aj priazeň ruskojazyčných voličov na východe Ukrajiny, kde má dominantné postavenie Janukovyč a jeho Strana regiónov.
0
www.ZIVOTPO.sk
